Mgr. Ján Čakanek, PhD. - literárny vedec, translatológ

Nemčina bola jazykom, ktorým sa ešte v devätnástom storočí dohovoril ktorýkoľvek zo slovenských vzdelancov. Napriek tomu neplnila len dorozumievaciu funkciu. Na prekladoch Goetheho či Schillerových diel sa testovali výrazové možnosti slovenčiny, ktorá sa usilovala vyrovnať krok s maďarčinou. Mňa táto možnosť alebo nemožnosť vyjadriť to isté v inom jazyku a zachovať pritom všetky štylistické nuansy či asociácie, toto trenie jazykových hrán, táto večná hra obsahu a formy, fascinovala vždy. Aj preto som napokon vyštudoval translatológiu a približne na tomto poli – literárno-prekladovom – sa pohybujem aj teraz.

Niektorí sa učia nemčinu len z rýchlika, možno kvôli zárobku v zahraničí. To je, pravdupovediac, falošná motivácia. Jednou z tých hlbších a opravdivejších môže byť napr. skúmanie lingvokultúrnych kontaktov s nemeckými osídlencami, ktorí s nami po dlhé stáročia žili na jednom území. Kto toto slovensko-germánske súžitie skúma, spoznáva de facto samého seba a zároveň napĺňa vlastný zmysel onoho pojmu vzdelanec.

No a napokon, stále platí to príslovečné: „Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom“. Kto ovláda cudzí jazyk, akoby cestoval v čase, akoby žil dvakrát.

Pre štúdium germanistiky som sa rozhodla už ako školáčka, keď moja Oma na mňa hovorila mantáčtinou a ja, presvedčená, že moja babička „sa naučila zle nemecky“ som vehementne odpovedala spisovnou nemčinou. Vtedy mi žiaľ nikto nevysvetlil, že babička hovorí nemeckým nárečím a ja som si predsavzala, že sa ten jazyk naučím lepšie než ona. :-)

Vďaka môjmu štúdiu som však pochopila, že germanistika nie je len o jazyku a jeho systéme, ale aj o kultúre a hodnotách s ním spätými. Čaro tohto štúdia som zažila, keď som vyliezla do zvonice v Gelnici a vedela som prečítať starý nemecký nápis na 270 ročnom Veľkom zvone. Alebo keď som na základe historickej gramatiky mala možnosť pochopiť význam pôvodne nemeckých názvov v okolí môjho rodného mesta. Som si istá, že i vďaka môjmu štúdiu nesiem ďalej dedičstvo, ktoré mi ako človeku z Dolného Spiša bolo zanechané.

Bc. Karolína Czielová

Detail Veľkého zvona z Gelnice. Nemecký text sa nachádza zvonovom okraji v dolnej nápisovej páske.

V tejto sérii krátkych príspevkov predstavujeme názory a argumenty, prečo študovať germanistiku. Vyučujúci katedry, úspešní absolventi i študenti prezradia, ako sa dostali ku germanistike a čo priniesla do ich života.

Dr. rer. pol. Michaela Kováčová - germanistika - lingvistka a sociálna vedkyňa

U mňa bola germanistika láska na druhý pohľad. Vybrala som si ju ako druhý predmet do kombinácie, no postupne si ma získala. Prečo? Je fascinujúce poodhaliť oponu jazyka a zisťovať ako funguje, hľadať odpovede na otázky: Ako sa deti učia jazyky? Môže to byť jazykom, že si muži a ženy občas nerozumejú? Čo znamená skratka v esemeske HDL? Ako germaistka počúvam, čítam, snažím sa porozumieť, diskutujem a píšem o tom, čo ma baví.

Na Slovensku má vraj len pätina ľudí to šťastie a vykonáva prácu, ktorá ich napĺňa. Som rada, že patrím medzi nich.

14. 3. 2014 navštívil Katedru germanistiky FF UPJŠ a Rakúsku knižnicu pri UK FF UPJŠ Jeho excelencia veľvyslanec Rakúskej republiky Dr. Josef Markus Wuketich. Prezrel si výstavu o Berthe von Suttner a s vedúcou katedry PaedDr. Ingrid Puchalovou, PhD. rokoval o možnostiach zintenzívnenia spolupráce na poli kultúry a vzdelávania. V budúcnosti by aj v Košiciach mali častejšie prebiehať verejné čítania rakúskych autorov a diskutovalo sa aj o možnom zriadení lektorátu.