Črepy (seba)lásky na javisku
01.12.2016 07:25Dňa 28. 11. 2016 uviedlo študentské divadlo KA:SCHAU premiéru divadelnej hry Arthura Schnitzlera Liebelei. Mladí divadelníci prekvapili inovatívnym poňatím hry rakúskeho dramatika, ktorý dnes už patrí ku klasikom Viedenskej moderny. Schnitzler vo svojej hre rozbíja spoločenské konvencie - opisuje milostný pomer mladého muža a vydatej ženy a zároveň zobrazuje neopätovanú lásku inej mladej ženy k hlavnému hrdinovi. Vzniká tak bizarný štvoruholník vzťahov. Režisérovi Pavlovi Hučkovi však táto intímna dráma slúžila len ako predloha, vo svojom stvárnení posunul dej ešte do intímnejšej polohy. Hlavný konflikt sa odohráva vo vnútri hlavného hrdinu Fritza, ktorého osobnosť je rozporuplná, absentuje v nej centrum. Rôzne aspekty jeho osobnosti – mužské i ženské – dravo pudové, romanticky nežné, racionálne, pragmatické – vstupujú do vzájomných dialógov až konfliktov, klamú sa, v zúfalstve si priznávajú pravdu a následne pred ňou utekajú.
Divákovi sú prezentované isté fragmenty – fragmenty Fritzovej osobnosti i fragmenty ľúbostného príbehu - sám si ich musí poskladať do zmysluplného celku. Výrazne mu k tomu pomáha silná práca hercov s gestom, výrazné pohyby a v neposlednom rade rovnaké kostýmy a masky časti súboru, ktoré naznačujú, že jednu postavu stvárňujú štyria herci. Okrem masky sú jedinými rekvizitami metronóm a stoličky. Zdá sa, že metronóm poukazuje na meniacu sa dynamiku vo vzťahoch, no náhle zmeny rytmu môžu symbolizovať aj obrat vo vnútornom prežívaní. Stoličky akoby odzrkadľovali vnútorný stav postavy. Raz sa ich protagonisti snažia usporiadať do radu a alter ego im ich rozhadzuje, vŕši do neprehľadných kôp. Inokedy vystupujú na ne, aby získali nadhľad v životnej situácií alebo ich v zúfalom hneve prudko rozhadzujú.
Inscenácia Pavla Hučku v svojej fragmentárnosti nie je jednoduchá, pozýva diváka k vlastnej interpretácii cez dešifrovanie symbolov. A Práve preto jednoznačne stojí za zhliadnutie.