FAQ

Zaujímaš sa o štúdium u nás? Tu sú odpovede na najčastejšie otázky, ktoré nám kladú záujemcovia o štúdium.

 

Aké sú prijímačky?

 

Prijímacie skúšky vo forme písomného testu a ústneho pohovoru sú len v študijnom programe Anglický jazyk a nemecký jazyk pre európske inštitúcie a ekonomiku.

 

Keď sa hlásiš na iné kombinácie (medziodborové štúdium), rozhodujú známky na vysvedčeniach, pričom do úvahy sa berie priemer známok zo všetkých predmetov. Ďalšie body možno získať napr. za maturitu z nemčiny a za účasť na olympiádach v nemeckom jazyku. Podľa počtu získaných bodov sa zostaví poradie uchádzačov a prijatí budú najlepší uchádzači.

 

Musím mať maturitu z nemčiny?

 

Nie, ale je to výhoda. Za maturitu z nemčiny získavaš totiž ďalšie body, čím sa zvyšujú Tvoje šance na prijatie.

 

Mám Sprachdiplom 1, pomôže mi to nejako?

 

Áno, takisto za to získavaš body a zlepšujú sa Tvoje šance na prijatie.

 

Je možné študovať len nemčinu?

 

Nie, nie je to možné. Odbor Nemecký jazyk a literatúra sa dá študovať len v kombinácii s iným odborom, preto sa to volá medziodborové štúdium. Obľúbené sú kombinácie s iným jazykom, napr. anglickým či slovenským, s históriou, filozofiou, etikou, psychológiou, ale je možná aj kombinácia s prírodnými vedami, napr. s informatikou či geografiou.

 

Čo budem môcť robiť, keď vyštudujem germanistiku?

 

Absolventi sa často zamestnávajú v nemeckých firmách alebo pracovných agentúrach. Viaceré z nich potrebujú niekoho so znalosťou jazyka, a potom si ho dodatočne zaškolia na konkrétnu prácu, ktorú bude vykonávať. Naši absolventi majú väčšinou na starosti komunikáciu s nemeckými klientmi. Ďalší si založili živnosť a pracujú ako prekladatelia, tlmočníci alebo lektori nemeckého jazyka. Niektorí odišli zo Slovenska a pracujú v Čechách alebo v nemecky hovoriacich krajinách v hospodárstve alebo v oblasti služieb. Samozrejme absolventi učiteľského štúdia pracujú aj v školstve, či už vo verejnom alebo v súkromnom sektore.

 

Dôležité je vedieť, že firmy zamestnávajú aj absolventov učiteľského štúdia, ale školy vyžadujú pedagogickú kvalifikáciu, teda absolvovanie učiteľstva. Pedagogickú kvalifikáciu je možné absolvovať aj dodatočne, a to formou Doplnkového pedagogického štúdia, ktoré je však už  spoplatnené. Na otvorenie živnosti na preklady treba mať absolvované štúdium jazyka, nie je určené či prekladateľské alebo učiteľské. Ak sa niekto chce stať úradným súdnym prekladateľom a tlmočníkom, musí absolvovať špeciálne skúšky.

 

Aké predmety budem mať?

 

Väčšina predmetov sa týka tréningu jazykových kompetencií, teórie jazyka, teórie a dejín literatúry. Viac nájdeš tu (klik na " Bakalárske medziodborové štúdium") .

 

Prekladatelia a tlmočníci majú zase predmety týkajúce sa priamo prekladu textov, napr. z oblasti hospodárstva a práva.

 

Budúci učitelia sa zas zameriavajú na predmety, kde sa naučia ako učiť. Viď aj link (klik na „Magisterské učiteľské štúdium“).

 

Je to ťažké štúdium?

 

"Was nichts kostet, ist nichts wert." Albert Einstein :-)

 

Odpoveď na túto otázku ťažko zovšeobecniť, je to veľmi individuálne. Dôležité je, aby si si vopred uvedomil/a, či Ťa nemčina aj druhý odbor v zásade bavia. Ak je to tak, potom zvládneš aj situáciu, keď niektorý predmet nebude úplne podľa Tvojich predstáv, alebo keď bude potrebné sa niekedy pripraviť viac ako zvyčajne.

 

Aký je rozdiel medzi strednou a vysokou školou?

 

Rozdiel je napríklad v tom, že výučba nemusí byť každý deň a nezačína sa vždy o 8:00. Niektoré dni sa  „ťahá“ do večera, niekedy sú dlhé voľné hodiny. Je to rôzne.

 

 Ak si nechodil/a na bilingválne gymnázium, rozdiel je aj v tom, že všetky predmety na germanistike sa učia v nemčine, ale dá sa na to zvyknúť (učitelia občas náročnejšie veci vysvetlia aj v slovenčine). Dôležité je aj členenie roka na dva semestre, teda „polroky“ a každý semester sú iné predmety a aj iný rozvrh.

 

Väčšina predmetov pozostáva z  prednášok,  na ktorých je účasť spravidla nepovinná (avšak vyučujúci si ju môže vyžadovať) a zo seminárov, na ktorých sa spravidla vyžaduje okrem účasti študentov aj ich aktivita.

 

Počas semestra sa učí, ale väčšinou sa neskúša. Len niektorí učitelia dávajú krátke testy. „Veľké“ skúšky sú až v tzv. skúškovom období, teda  v zimnom semestri december – január a v letnom semestri máj –  jún.

 

Samozrejme existuje aj rozdiel v miere samostatnosti pri štúdiu, ale to si „čerství“ vysokoškoláci vždy rýchlo osvoja.

 

Baví ma literatúra. Budem si môcť vyberať predmety, ktoré ma zaujímajú?

 

Čiastočne áno. Okrem povinných predmetov totiž existujú aj povinne voliteľné a voliteľné predmety, kde sa dá zvoliť si napríklad  viac literatúry.

 

Ako dlho trvá štúdium?

 

Bakalársky stupeň trvá tri roky, končí sa obhajobou bakalárskej práce a štátnymi skúškami. Väčšina študentov sa rozhodne pokračovať ešte na magisterskom stupni štúdia, ktoré trvá dva roky, končí sa obhajobou diplomovej práce a takisto štátnicami.

 

Neviem veľmi dobre po nemecky. Môžem sa aj tak hlásiť na germanistiku?

 

Môžeš. Ale treba sa pripraviť na to, že prvé týždne a mesiace budú frustrujúce. Ak budeš ale tvrdo na sebe robiť, dá sa vypracovať a dokonca predbehneš aj tých, ktorí boli v prvom semestri „hviezdy“. Takisto platí aj naopak, že aj keď človek vie po nemecky veľmi dobre, ešte to automaticky neznamená, že mu štúdium pôjde ľahko.

 

Budem môcť ísť na Erasmus?

 

Áno, na Erasmus sa budeš môcť prihlásiť po prvom ročníku.

 

Môžem získať nejaké štipendium?

 

Áno, existujú tri typy štipendií:

 

Dal/a by si si prihlášku na germanistiku znova?

 

Jednoznačne :-)